Nechávam za sebou
mlčiace ústa vĺn
prižmúrim oči
v bezvetrí
trochu sa usmejem
na teba
zatiahnem rolety
ponorím sa pod hladinu...
a vynorím
až keď rozmočím srdce
z tvojej prítomnosti.
zbožňujem neodhalených poetov
(Juraj Bakoš, Miroslav Robert Kame....ďakujem za Vaše okultistické riadky)
nekonečné popoludnia keď sedím v panta-rhei a čítam si kvantá kníh
mystickej, intergalaktickej, pohlavnej, suicidálnej poézie
a vždy potom obohatím svoje dimenzie húfom zbierok za 66 centov
zbožňujem aj spriaznenosť duší
& reálnosť hmatových vnemov
letné sparno milujúcich sa tragédov
ďakujem ti neskutočne krásne a tvoj príchod ma teší :)
OdpovedaťOdstrániťMirka.
OdpovedaťOdstrániťSkvelá séria.
Pohlavná a suicidálna :)