Vnútorné pohreby
živých ľudí sú najťažšie osobnostné boje s úzkosťou. Suché zbohom kráčajúcemu
tieňu ktorý sa odštiepil z toho vášho. Šalejúci rev ochudobnených pozostatkov a
mysle.
Zrod nerovnováhy a neúplnosti. Iluzívne protézy vynahradia amputované
časti emocionálneho spojenia.
A potom len putovanie za celistvosťou v
predstavách týrajúcich narušené racio.
Je to skaza.
Nemenná záhuba v rozkladajúcich sa spomienok zhynutého splynutia.
Neúprosná finalita przní ešte stále
rozhorúčavené telá, nehľadiac na agonické
fraktúry splachuje ich pozostatky do najhlbšieho hajzlu zániku. Nezostáva nič.
Popol utrýznených obetí sa rozplynie v
digitalizovanom smogu zmutovaných hláv,
nijaké kvety, nijaká ľútosť „
Zdochni v pokoji “.
